Adinko a Debinka, slniečka nášho života

Krásne zohraná dvojka.  Malá imitátorka tatinka. Tatinko - pán kráľ. Nikdy by som si nepomyslela, že mať dvoch psov je lepšie ako jedného. Jedného sa dá mojkať, previezť kedykoľvek hocikam, je to jeden kus a starostlivosť je minimálna a nenáročná aj pre jednu osobu :-) ale nikdy som nerozmýšľala tak, že aj to zvieratko, ako ľudia, potrebujú parťáka najmä na časy, keď ten "ľudský" parťák zlyhá v tom, že ide do práce, ale niekam, alebo na dovolenku, alebo len v noci, keď to funí vo svojom bydielku samo. Dvaja sú dvaja. Niekedy je Debinka dotierná, veď je to šteniatko večné, ale Adinko vie si spraviť raz dva koniec hrátkam, keď nemá náladu :-) No vedia sa dohodnúť formou nadradenosti alfa-samca :-) a tým sa stal.... predsa Marley :-)

Marley. Ani neverím, že ten chlapec môj, jedináčik, prvý značkový kluček, moje siamské dvojča, ktoré keď sa inak postaví, alebo kríva ako naposledy   ( pritom prišiel z poľa a mal samé bodliaky na podvozku, tak mu to pri chôdzi zjavne dosť vadilo :-), alebo sa správa malinko odlišne ako je zvykom - som celá mimo, už bude mať v januári 4 roky... Bojím sa o neho, je to moja súčasť. Nejaké tie roky sme už preskákali, je to náš riaditeľ záhrady, naších sŕdc, naších polí a maminkin mazel. Veľa sme sa na ňom a s ním naučili, raz darmo - prvý je prvý.  A keď je ešte aj vydarený exteriérovo, potom sa v našom ponímaní už hovorí o desaťkilovom zázraku. A tým naozaj Ado je. Málinko sme vo výstavach poľavili, nakoniec v necelých troch rokoch dosiahol všetko, CACT, BIS ale poctivý, kopec šampionátov z 6 zemí, v každej zemi si vyšampiónoval všetko sám a v konkurencii, v každej zemi bol max 3 BIG, nikde nezískal šampionát za jednu výstavu.. Netvrdím, že sme skončili, ale už nie je našim záujmom súťažiť o maximálne množstvo Adinkových šampionátov hlavne v krajinách, ktoré nie sú jazvečíkovsky zastúpené a potom sa chváliť získaním šampionátu na jeden víkend. Najmä ak súťažia 3-4 varianty jazvečíkov. Aj to sa samozrejme ráta, ale to si dovolenku užijeme vo štvorke aj inak :-) Nadmieru sme spokojní s výsledkami amatérov, o poľovných skúškach, na ktoré sme chodili vyslovene skúšať celkom dosť nepripravený a práve preto si vážime všetky poctivé ceny, pretože toto je v našom adovi. Nikto nechodil s ním na týždňové tréningy, nikto ho neučil sliedeniu... všetko čo má ( aj Debbie), majú z vlastného rozumu, z vlastných vlôh, vlastných presvedčení - sami. Sama som netušila, ako sa ADO zachová na KFD pri zastrelenej zveri, nebolo kde si to ani len vyskúšať, len na skúške. AKo jeden z dvoch spravil za 4. Hlásič. ŽIadne načínanie, žiadne ticho. Prekvapil mňa, rozhodcov aj seba. Pochopila som, čo v ňom je..