Ak vládneš nad okamihom, vládneš nad životom.

Nebolo to tak dávno, keď sme za pár korún dostali vela muziky. V konkrétnejšom preklade: za chvíľkové hľadanie inzerátu psíka, sme si odviezli za zlomok ceny oproti tomu, čo sme dostali - neskutočnú živú kôpku aj rodným listom.

Kto povedal, ze šťastie sa nedá kúpiť, asi nevie, ako sa veľmi mýlil. Odvtedy sa nám život zmenil neviem o koľko stupňov, ale keby existovala priama úmera zveličovania stupňov, tak napíšem milión. Ale keďže v istom čísle začnú byť stupne tam, kde začali, toto porovnanie nie je to prave orechové. Každý však, kto miluje psov - obzvlášť tí, ktorí nemajú deti a pes im to čiastočne supluje - vedia, o čom píšem a čo cítim.

Je to tak. Naše väčšie dieťa bude mať o pár mesiacov 4 roky. Mám pocit, že to bolo včera, kedy sme si ho dopodrobna kompletne prezerali a pozerali na A4 s jeho rodokmeňom alebo čím - pre nás úplne nepodstatným. Ale bolo to v cene, čo Vám poviem. Niečo ako záručný list, rodný list, techničák alebo nejaky dôležitý dokument patriaci k tomu malému stvoreniu. 

A zároveň mam pocit, že toľko všetkého, čo sme prežili, zažili, videli, počuli, že to všetko sa ani za štyri roky stihnúť nedá.

Začínali sme so všetkým ako úplní amatéri, ktorým záležalo, aby malo naše zvieratko lásku, komfort, pohodlie, zdravie, jedlo, teplo... Jednoducho aby mu nič nechýbalo a jeho spokojnosť bola naše šťastie .

Pozorovanie , ako rastie a nájdenie stránky klubu chovateľov jazvečíkov a prvej klubovej prihlášky nás vnieslo do zvláštneho sveta. Nikdy som to neoľutovala, nakoniec- nebolo čo ľutovať. Veľmi veľa sme do toho dali, veľmi veľa sme si my traja odniesli. V hlavnej ulohe samozrejme toto neuveriteľné jazvieča. 

Veľa sme spoznali, pochopili, niečo, čo sme získali sme zároveň aj stratili ale vo finále máme viac ako sme mali.  Poznatkov, skúsenosti, šampionátov, víkendov v rôznych krajinách, súdržnosti, ale hlavne našu maličkú piškótku, ktorú mame od našej veľkej lásky Adinka. Od začiatku sme vždy chceli Adinkovho potomka, chlapca - ale okolnosti, zhoda náhod a šťastie zhora to chceli inak. Čo je úžasné. A keďže čas je nemilosrdný ale jediný spravodlivý vynález prírody, ako zabrániť tomu, aby sa všetko dialo naraz, roky sme si užívali s Marleym krásy a vzostupy o akých sa nam ani nesnívalo.

Dosiahli sme pre nás neuveriteľné výsledky vo svete výstav, naučili sme sa chápať toto plemeno aj inak ako dovtedy, pochopili sme jeho potreby a nekonečné kapacity aj v oblasti poľovných skúšok, prispôsobili bývanie a okolie ich požiadavkám ale najmä - naučila som sa aj vďaka tým, ktorým na tom záležalo - štandard plemena. Dnes viem, čo znamená uhlenie, viem, čo je ušľachtilá hlava, viem, čo je samčí výraz. - naučila som sa toho vcelku dosť. Škoda len, že to nevedia vyvolení. Ale dobrý učiteľ ,  moje vnímanie a záujem o danú problematiku je viac a pre mňa cennejšie ako rozširovanie si posudzovanie skupín , ktoré človek nikdy nechoval a neprechovával k nim výrazne špeciálny záujem a sympatie a navyše je politicky" činný. Žiaľ aj toto je stránka, ktorú sme objavili a nepochopili dodnes. Ale budiš.

Nebudem sa rozpisovať, koľko šampionátov má Marley. je to dvojnásobný interšampion od troch rokov a nositeľ niekoľko -desiatok bobov a cacibov, na zozname ma vyše desať 1.Bigov a niekoľkých Bisov. Respektíve aby sme dodržali nejakú etiku tak reálne: jeden BIS z medzinárodnej výstavy a teda zo všetkých FCI skupín !! a jeden res.BIS detto, ostatné tri BISS sú z troch kluboviek. Dva krát BISS pracovný jazvečík je okrajovo spomenutý, ale je... Má aj nejake tie potrebné aj nepotrebné poľovno-upotrebiteľné skúšky - okrem jednej všetko klubového charakteru ( vrátane CACT-a z klubovky jazvečíkov)  zastúpené na celom území Slovenska a vždy s inými rozhodcami. Opäť nepodstatné ale... hlavne sme to zvládali sami, s minimálnou pomocou a viem, čo v Adovi sa skrýva bez tvrdých tréningov a naučených hlásení pri zveri.. Hold.. Hrdá na tretiu cenu som viac ako na prvu prísne naučenú a vycvičenú. Nemám stroj, mám zviera s vlohami. Často vidím aj neviditeľné, často počujem nevypovedané a aj to človeka obohacuje a zároveň aj zraňuje. Múdry G.Bell napísal,  "Nechoď vždy po vychodených cestách, lebo tie vedú len tam, kde boli iní " A my sme sa nikdy nikomu nechceli podobať a nikdy s nikým súťažiť. Nakoniec ani nemáme rovnocenného sparingpartnera. Inými slovami "Šťastie sa málokedy dosiahne, ale stojí za to, ho celý zivot hľadať "

Ja som ho našla aj prostredníctvom Marley-ho. Všetky tie udalosti boli a sú nádherne, nikto nám ich nevezme a ja myslím, ze v najlepšom treba prestať. Tento rok bol pre Marleyho opäť silný. Zaslúži si už viac ako vystavovanie- sledovanie kariéry svojej dcéry. Nie až v takom tempe, ale v pozvoľnom a je viac než  pravdepodobné , že sem tam oprášime aj krásneho dospelého samca ale už zďaleka nie v takej miere ako doteraz. Nepotrebujem viac extrémne zháňať tituly a každý víkend sa predbiehať v prvenstve. Dokázali sme si viac než sme vôbec plánovali ak sme vôbec takéto čosi plánovali a akékoľvek ďalšie navyše bude možno len v rámci dovolenky, ktoré mame zbežne naplánované ako týždňovy Salzburg alebo Taliansko a Užgorod alebo v rámci výberu rozhodcov, o ktorých mám vysokú mienku profesionality a znalosti plemena. Predsa len poplatky su vyššie ako znalosti niektorých rozhodcov, takže výber musí stáť zato a keďže naozaj nepotrebujeme nič zásadné, tak o to radšej a opatrnejšie budeme rozhodovať o výbere výstav.

Ako povedal Lincoln: "Väčšina ľudí je šťastná  tak, ako sa rozhodla byť . Za nás to rozhodol chlapček Chotárik. 

Narodil sa pre nás v plnej jazvečiej kráse, so zvláštne hrdou arogantnou aj milou povahou, neopakovateľným myslením, ktorého kroky vedia často prekvapiť aj jeho samého. Nie je k cudzím milý, nie hladkací maznáčik a už vôbec nedovolí, aby niekto vstúpil na našej rodiny a jeho priestoru. Vie byť neutrálny, pokiaľ je oponent tiež. To je maximum. Neverte jeho vrtením chvostíka. Pre istotu by som sa s ním neskúšala kamarátiť, pokiaľ nie ste jeho typ, t. j. fenka jazvečíka alebo iná fenka :-) Aj preto si ho vážim, že má povahu jazvečíka. Z lásky nebeskej a lásky k Ebbie vznikla malá Debbie. O krátky čas bude rok, čo toto malé šidielko býva u nás. Môžeme smelo vyhlásiť , že sme kompletná, zdravá , spokojná ľudsko-psia dedinská rodina, a tento pocit doprajem každému. 

Že výstavy, tituly a šampionáty sú pre nás krásny bonus , od ktorého trochu upúšťame. Lebo mieru radosti a paradoxne aj žiaľu určuje práve naša hrdosť.