BIS, BIS, BIS.. a točí sa mi hlava stále

Bratislava, medzinárodná výstava. Duocacib. Október 2014. Taký obyčajný víkend sa to zdal. Výstavný. Ničím nemal byť zvláštný a iný ako tie ostatné výstavné, snáď len tým, že sme si v nedeľu plánovali doniesť socializovať malú Debbie spod Agátov, Marleyho dcéru. V sobotu nás posudzoval estónsky pán rozhodca, Alar Müürisepp a skončili sme s BOB-om a krásnym posudkom. Záverečné súťaže dopadli nad naše očakávanie ( alebo inak - očakávania a sny sú vždy) alebo našu skromnosť, a Marley si vezie domov krásnu trofej BIG 4.FCI. Úprimne by som tento pocit, stáť na najvyššej priečke dopriala každému. Je to oveľa väčší zážitok ako keď po dlhom čase uvidíte more. A to ja bez mora a tepla asi neviem žiť.. :-) Dostať v sobotu takéto ocenenie a ísť v nedeľu na výstavu "len tak" a nič nečakať - klamala by som . Aj keď cesty s jazvečíkom sú nevyspytateľné :-) a názor jedného sa nemusí zhodovať ( a poväčšine to tak aj je) s názorom druhého. Nasadili sme si vysokú latku, ale mali sme talizman. Malú Debbie. Nádherné zvieratko ( veď teda-má byť po kom) s výbornou povahou. Skoro ráno sme si po ňu vyštartovali do jej rodnej zeme, a niesli ju hrdo na výstavu. Bude to šikovná fenečka. Pre nás určite. Hneď prvý sme nastúpili my, ( teda Marley a moja maličkosť), dostali krásne slovné vyznamenia hneď pri vstupe od p. Miloša Kašpara a odnášame si BOB. Ideme k babke na záhradu "pomôcť" si nájsť cestu Marleyho a Debbie, ktorí sa k sebe nemajú. Alebo presnejšie, Marley malú statočne ignoruje, žeby predvídal výsledok večera?? V záhrade je to iné, šteká otec, šteká ( ak sa ten dvojmesačný "dámsky" hlások dá štekaním nazvať :-) dcéra. Beží otec, beží dcéra. Nejaká rodičovská láska tu predsa len začína. Vraciame sa na záverečné súťaže. Dejavu. Marley druhý deň po sebe BIG. Priznám sa, nebolo mi dobre. Teda bolo, až tak veľmi, až to bolo na závadu. A to som netušila, že tá extáza sa nekončí, len začína, pretože náš jazvečík, LEN NÁŠ, nami vypiplaný, nami milovaný, okrikovaný, tvrdohlavý, maličký, ryšavý - vyhral BIS. Áno BIS. Ten titul, na ktorý by som si ani vo sne netrúfla. Zrazu je on ten najkrajší pes celej výstavy. Kde sa hrabe to more??? Silný zážitok. Veľmi silný. Ďakujeme všetkým, ktorí pri nás stáli a ktorí nám priali. Raz zažiť je lepšie ako 100x počuť. Priznávam.