C.I.E. a iné bežné psie radosti.

Marley z Chotára sa stal oficiálne interšampion - C.I.E. Tento náš cieľ je splnený a ešte čakáme na priznanie C.I.B., aby bol plán stopercentný :-) Veľké hurááá, tešíme sa. Náš  prvý výstavný pes a teda všetko s ním je jedinečné  a nekopírované, originálne a veľmi radostné. Často krát ešte ani my sami ešte nevieme, čo všetko znamená

Debbie je u nás už pekných pár dní, je to výnimočný psík, veľmi učenlivý, veľmi pozorný, milujúci, hravý a pre nás dokonalý. Veľmi dobre si sedia s Marleym a krásne sa dopĺňajú. Všetko je v poriadku, sme 4 členná rodina vo vyváženom počte :-) Je to naozaj iný pocit, keď ma čakajú dva jazvečíky, radosť je znásobená, keď ráno pri posteli sliedia dva páre čokoládových očí, keď jedlo delím dvomi a ľavá strana "jedálne" patrí dievčatku a pravá strana chlapčekovi :-)

Je super vidieť ako sa malá 6,5 mesačná fenečka učí od tatka, a to aj lumpárny, ako inak :-) ako sa nikto k ničomu neprizná, len stiahne chvost a čelom vzad :-) Keďže ale nie vždy je dobré chodiť vo štvorici, nakoľko Debbienka je na Adinka naviazaná veľmi, na prechádzky chodíme separátne. Najmä na pole. Kde je Debbie v tesnej blízkosti otca a bola málinko nesamostatná. Teraz, po niekoľkých dňoch venovania sa jej Daliborom a samotné vychádzky na pole nenarúša ani diaľkové zavýjanie Adinka v záhrade, ktorý by tiež rád von a naraz, ale musíme to trošku oddeliť. Adinko bol sám a je samostatný až moc vo všetkých oblastiach, Debbienka vyrastala a vyrastá vo svorke, takže ju samostatnosti musíme trošku učiť. A jasné, že jej to ide, len hrá sem tam formu ( ako inak, žena :-) Veľmi pekne vedia "fungovať" na povely ľahni, zostaň, papať, nesmieš, cica, pýtaj si :-) to nás veľmi teší, aj keď jeden nikdy nevie :-) a postoj ?? zakričím ku mne, dobehnú dvaja, poviem stoj , pozerajú na papaníčko a stoja jedna radosť :-) Už nech sú štyri P.M. :-)