Debbie už dospieva alebo má nos po tatovi

Trochu tajne, trochu dosť zvedavo,trochu odvážne.. Na to že sme boli pripravení asi ako ja na prijímačky na VŠ  alebo maturitu alebo na svadbu -  teda skoro nijako :-) , sme sa vybrali otestovať malú prdelku popri ostatných psoch a spraviť jej celodenný program, nám prekvapenie vo forme Kinder surprice a mne double-nervy ( Dalibor sa narodil bez stresu a nervov, zato ja som na to čakala asi v rade dva krát aj za neho - ale pán Boh zaplať za tú kľudnú povahu ). V skratke - aj som niečo pokazila, ako inak, keď si človek myslí, že myslí psím rozumom, ktorý je samozrejme v úplne celkom inej dimenzii ako ten náš :-) No čo som potrebovala vedieť a priať si, aby maličká mala okrem krásneho nosa po rodičoch aj ňuchavý nos po tatovi, a čo som počula od p. rozhodcu mi vsunulo slzy do očí. A toto je zážitok jeden z tých, ktoré si budem pamätať, kým mi bude pamäť slúžiť, ktoré sú tak silné a vryté do pamäti.

Úryvok:

"Nechajte ju. Nechajte nech si to tu popozerá. Ona sa chytí. Stojte. Kľud. Pozrite. Vidíte? Prečo ja nemôžem trénovať takéto talenty? Vy neviete, aký máte doma poklad, vy neviete, čo máte doma... Pozrite sa.. To dievča má neskutočný nos... Viac si nepamätám, len ako som vypustila malú, aby dohľadala srnku... a bola som v siedmom nebi "

Len viem, že po pár metroch "hľadania sa ", zaborila hlavu dole a nevytiahla ju kým nenarazila na srnku. Tiež viem, že už sa jej rýchlosť stopy zrýchľuje a vidím v nej Adinka. Už to nie je to malé pomalé ňuchavé stvorenie, ktoré dalo hlavu dole- hore - dole -hore a pozeralo na mňa, či jej náhodou nechcem v hľadani stopy pomáhať :-)

Ďakujem tomu úžasnému človeku,  ktorý nám pomohol a pomáhal, ten toto určite číta, ktorý síce len dva krát Debbie skúšal na farbe, ale tak trpezlivo, tak milo, tak otcovsky,  tak poctivo, a on je ten,  ktorý jej otvoril bránu do sveta "vôní". Srdečná vďaka. Si poklad. Tá skúška je vlastne tvoja vizitka. Ja som pilovala len odloženie a vodenie pri nohe.

Mohlo to byť trošku lepšie, nakoľko disciplína sliedenie je pre Debbie maličkosť a už z nej dostala 4 a veľkú pochvalu v Dvoriankach, kde sa skúšala individuálne, ale vysoký porast,  poobedné teplo a 8 vodičov na poli s píšťalkami spravili svoje. Debbie neznáša píšťalku. Ado je ťažký individualista. Tomu nevadí nič. Zatvorí uši a oči, otvorí ten luxusný nos a ide na vec. Píšťalky, výstely, ohňostroje.. Nezájem.

Nič to, chcela som, aby maličká v tom veku obstála. Aby sa začala skúšok zúčasťnovať, aby cítila tú atmosféru,  a v jej veku sme na ňu nesmierne hrdí. Je to naše šikovné zlatíčko, naša holčička, klučka, naše ryšavé šťastie No.2. Lebo to veľké chlpaté interšampiónske nás čakalo doma, s vyhrabanou pol metrovou jamou, aby sme si nemysleli, že on sa flákal, kým Debbie pracovala. Je úžasné mať jazvečíky. Už teraz sa tešíme na víkend pri Bledskom jazere v štvorke tentokrát bez nervov :-)