Extrémy nielen v počasí

Víkend v Slovinsku nám veľa dal ale aj celkom dosť ilúzii vzal. Napokon, aká by to bola rovnováha, keby nám niekedy nebolo treba pristrihnúť krídla, aby sme nelietali k výšinám. A takto je to asi správne a hľadať dlho súvislosti ani nemusím ani nechcem, ale niekedy verím takým tým nečakaným zvratom, číslam, alebo čo ja viem, ako to nazvať. Ako napríklad  dnes, keď som dopisovala výsledky mojej malej opičky do tabuľky, ktorú som kopírovala od Adinka a Debbienkina desiata výstava skončila pre ňu najhorším jej doterajším výsledkom VD - rovnako mi tabuľka ukázala najhorší Adinkov výsledok za jeho vystavovanie - jeho desiata výstava a V3. Takže deti moje, jednoducho desiata výstava je taká iná, tak IN :-) Ani srdce nebije stále rovnako, tak prečo by mal život fádny? No musím uznať, že Slovinsko je nádherné aj napriek aprílovej sobote, ktorú ukazala všetky možné premeny počasia vrátane zasnežených kopcov dohliadnuteľných z dostihovej dráhy "Medzinárodky". Bled je jedno nádherné mesto, primorské mestá v Chorvátsku ( máme ich pochodených fakt dosť :-) by mali čo robiť, aby boli na úrovni tohto mesta s krásnym jazerom, výbornými broskyňami, mentolovou zmrzlinou, chilli-mexickou reštauráciou, krásnymi alpskými domčekmi, z ktorých v jednom z nich sme mali tú česť bývať. Apropo, keď už píšem o Alpských domčekoch, nedá mi nespomenúť ako som dala do navigácie ( podľa priložnej mapky z výstaviska! ) Alpsku ulicu. Skončili sme na sídlisku  a veľkom parkovisku v oblúku a Dalibor mi hovorí, no ber psy a choď vystavovať :-) Tak ja v nervoch a on srandičky :-) tak davááj na druhú adresu..

Takže to bola iná Alpská ulička :-) mali sme RING 1 a Adinko číslo 2 a Debinka 3. Také nízke číselká sme nemali nikdy :-) takže o 10:10 hod  už sme boli pomaličky posúdení, šťastní, nahnevaní, uľútostení a vtedy začalo pršať. Takže náhradný program do 15:00 kedy začali záverečné súťaže, alebo blatosúťaže alebo mokrosúťaže, ako chcete :-) Za zmienku stojí fakt, že sme vďaka pažravosti a pljeskavici a marmeládovým palacinkám zmeškali BIS pár :-).  Debinka za výstavný úspech dostala krásne nové hnedé bydlo, ktoré doma už večer obaja otestovali. Ešteže, sme stihli BIG 4 skupiny :-) Ešteže, sme mali inú rozhodkyňu :-) Ešteže, bola na dlháňov :-)

Po súťaži nastalo krásne slnečno a teplo a všetko zrazu nabralo na svojej kráse. Tak hop šup pár kilometrov okolo Bled jazera, decká boli vo svojej koži, ja so zmrzlinou tiež, len tie kačky pri brehu zjavne neboli radi, že vidia tie ryšavé štvornožky.. nuž nech si jamniky zašportujú :-).  Nedeľa ako z katalógu, decká už o 6:30 boli vyspaté aj napriek tme v izbe spôsobenej zatvorenými drevenicami. Takže strapatí, nenajedení, polozobudení a hneď von - našťastie na okolí bolo nekonečne možností, ktorým smerom sa ubrať. Bývali sme priamo pod skalou, z ktorej sa ozýval krásny zvuk krákajúcich vrán. Inak božské ticho.. Prestávka na raňajky a dejavu. Zvony z kostola. Ešte jedno kolo druhým smerom pre večne hladné psíky po prechádzke. Pred obedom odchod domov. DOMOV. Tam nám je najlepšie. Ale do Bledu sa o rok vrátime. Možno na deň dlhšie.