IBO alias Toby

Marleyho syn.  Musím konštatovať, že vydarený. Źe zdedil krásne črty, temperamentu za dvoch a veľkú chuť k práci, mimoriadnu lásku k rodine a ľuďom, silný ne-rešpekt k veľkým najmä chlpatým psom. Som na neho a jeho majiteľov hrdá, som šťastná, že Toby patrí k rodine, ku ktorej patriť má a, že tá moderná rodinka je za všetko aj za skúšanie  výstavného  sveta :-)

Prvá Tobinkova výstava bola viac menej socializácia vo veľkom svete psov, v inej dimenzii, v inom svete. Okrem trávnatého terénu, ktorý si Tobinko pomýlil s lesom :-) a bol trošku viac temperamentnejší v daždi si vychodil VD2. Zaslúžene :-) Musím konštatovať, že výstavne je trošku horšie zvládnuteľný, ale to tým, že trošku neskoro sa začalo ( ale zase - nikdy nie je neskoro :- ) , a že Toby je viac doma na poli, kde mimochodom jeho hlasitosť je excelentná a ostrosť na mačku za plný počet, takže je vyžadovaná trošku iná práca s ním na výstave ako so psíkami, ktoré sú učené od malička. TO je prirodzené.

No ale v Nitre sa Toby ukázal ako na sebe pracovať vie, keď chce a išlo nám to v celku na moje prekvapenie lepšie, ako som si dokázala predstaviť. Boli chybičky krásy v predvedení, ale zase, to by nebol TOBy :-)

Bol krásny pohľad v kruhu, ako o BOB išli dve Marleyho deti, Debbie a Toby. Tobinko si vychodil krásny CAJC, BOS a v záverečných súťažiach si postavil hlavičku, že on chodiť už nebude a tak sme sa aspoň prešli po ružovom koberci. Je to pekný tvrdohlavý milovaný a milujúci jazvečík. S nádhernou hlavou. Tešíme sa na ďalšiu lotérióvu výstavu s mladých divochom :-)