Keď sa sny plnia - alebo výstava plná priateľov

Tento rok sme sa rozhodli vystavovať inak. Síce nie vždy treba meniť zaužívané pravidlá, pokiaľ všetko funguje, ale niekedy pre zmenu je dobré trošku pozmeniť zvyklosti :-) Tak to vnímame my. A tak sme sa rozhodli viac výstavne a víkendovo precestovať naše Slovensko, ktoré vie byť tiež z časového hľadiska cestovateľsky náročné a zaujímavé na obdiv :-) Pocestované máme hodiny a hodiny a keďže deti sú mimoriadne poslušné a disciplinované v aute, skoro ako ja :-) , t.j. väčšinu času prespíme, tak naozaj nie je problém o hodinku -dve stráviť v našej električke času viac. Podstatné je, že sme celá rodinka pokope a vieme aký "materiál" na výstavu vezieme a tiež vieme, že sa tie naše jamniky vedia v kruhu celkom fajn chovať, keď chcú :-) a  aj keď nechcú :-) motivačný páreček to istí :-)

Preto sme tento rok prihlásili Špeciálku, ktorá sa konala na východe našej krajiny a počas tejto cesty západ - východ sme prežili asi všetky divy sveta :-) aj slnečno aj zamračeno aj kvapky priamo z neba, aj belochov, aj iných občanov vrátane  Soči, už len Winnetou chýbal :-) Ale stálo to za to. Ľudia milí a veselí, Vilmoška a diviačí perkelt jak sa patrí, norovací tréning oboch štvornožcov, adinkove know-how sólo za sprievodu trubača,  spanie na posteli v teplákovej kultúre 4 : 1 ( tvory vrz. posteľ ) , pizzové raňajky v Trebišove :-) a výstava na jednotku. Aj na dve. Výsledok priam na vysokoškolský titul, ale stále sme na zemi, aj keď šťastie nadnáša a my sme skoro leteli :-) Naše zvieratko, tak milované a tak milujúce vyhralo špeciálnu výstavu, a my si odnášame  domov krásne dvojdňové zážitky, úprimné gratulácie a úsmevy, nových známých, ktorých mená sme v tom ošiali zabudli :-)  krásne poháre a dve balenia granúl, ktoré sme spravodlivo rozdelili tam, kam patria. 

Slovensko- tour pokračuje. A tešíme sa veľmi :-) nie všade budú naši dvaja zvedavci vystavovaní, rozdelili sme ich podľa toho, či chceme ukázať šampióna alebo juniorku , aby dokončila šampionát, alebo ich vystavíme spolu, lebo chceme súťažiť aj v páre, alebo len Debbie, aby dostala čo najlepší titul, ktorý by jej za bežných okolností zobral tatino :-) Rada predvádzam naše poklady, a myslím, že aj oni sa radi ukážu na tú chviľku slávy :-) a potom už len čakať na verdikt :-)

V týchto dňoch sa trošku viac venujeme Debbie a skúšame jej farbiarske vlohy a najmä disciplíny, ktoré musíme poctivo cvičiť, lebo jazvečík je tvor vynaliezavý a všetko-odôvodniteľný, takže technické disciplíny sú vizitka majiteľa a neradi by sme absolvovali dejavu ako s Marleym, ktorý mal z odloženia 1 :-) Panička to podcenila :-) tak snáď sa toho dočkáme, veď času je dosť, len jazvečík sa večne niekam ponáhľa :-) kto vie, po kom je :-)

Pekný stred týždňa prajú Ma-De-Da-Lu