(Ne)obyčajný piatok alebo ako u nás fungujú rána

Niekedy sa človek len tak ráno prebudí a má super deň. Možno je to tým, že je piatok, možno a určite aj tým, že Vás zobudí slnko, ktoré sa dverami a  terasou nevtieravo snaží Vás poštekliť lúčmi a svieti priamo do spálne, možno tým, že ste porušili pravidlo otvorených očí a pozeráte sa na nástup dvoch jazvečíkov, stojacich ako pri barovom pulte, s prednými labkami na posteli a pozeráte sa zoči voči dvom párom čokoládových očí a úsmev od ucha k uchu je zaručený. K tomu vcelku dedinské ticho,odmysliac si rytmicky buchot dvoch chvostíkov o parkety a štebotajúcich vrabcov a hrdličiek na dvore.

U týchto našich večne zvedavých, hladných a veselých jazvečíkov vždy obdivujem dobrú náladu, radosť a chcenie spoznávať aj nové aj staronové, vymýšľať si príležitosti, prečo štekať, prečo ísť von a prečo ísť dovnútra a dokolečka dokola to isté  :-) A ako každé ráno tieto drobce vypustím von a to už aj susedia vedia, že- hoplááá gong oznámi 6:15 . Lebo jedna štvornožka smeruje doľava ( to je Debbie) a druhá doprava. Obidvaja s hrôzostrašným štekotom. Čo keby v záhrade bol zlodej ? alebo mačka? alebo vrabce? Po rannom hlučnom a hygienickom rituále mi dve siluety na terase pri kuchyni dávajú najavo, že prišiel čas granu-ňajok. Z drevených podnosov beriem dve misky, vyberám kuchyskú digitálnu váhu a vážime a vážime a chlpáči sedia a pozorujú, či sa neváži nejako málo, že oni by to zvládli aj v tempe "jedz koľko vládzeš" alebo programom "All Inklusive" :-). Ale ne-ne-ne-ne, milé moje lásky, líniu treba mať, keď už panička nemá pevnú vôľu :-) potom sa rozdelia misky, ľavá pre Debbie, pravá pre Adinka a nastáva súťaž, kto skôr zje, a kto skôr dá najavo "japonským" vďakom, že mu chutilo. Debbienka má okamžite energiu za troch a nosí všetko z "detského " kútika vrátane deky, kačice, hada a inej zoo do kuchyne pred Adinka, ktorý ale záujem nemá, lebo panička raňajkuje. A silná čakačka, kedy jej niečo "nechtiac" spadne :-) A tak sa Debbie hrá ráno sama. Keď sa chystám do roboty, obidvaja idú do bydielka, odkiaľ zazerajú, ako sa obúvam. Vedia, že idem od nich na dlhší čas ( pre nich) preč. Nelúčia sa so mnou, skôr mám pocit, že trucujú, že sa im to nepáči, ale o to viac sa zvítajú poobede, keď prídem. A ten čas pomaličky sa blíži.. a dva dni voľna. A vraj slnečno aj na oblohe. Aj na poli. Krásna predstava. Nič neplánovať, stačí len horeuvedené. Krásny víkend všetkým - ale najmä závislákom na špagetkách, na slnku, na tráve, na bazovej malinovke, banánovom kokteile, klobáskach, vzorovaných ponožkách a iných krásnych detailoch, ktoré tento svet ponúka :-)