Nemecko - prvý krát

Obávali sme sa Nemecka celkom dosť. Nie, že by sme si kvalitami svojich psov neboli istí, ale skôr pre odrádzanie vystavovateľov, ktorí už v tejto krajine boli - z váženia, merania hrudníka, nemožno psa kŕmiť, ani stavať do postoja v kruhu, ani sa ku nemu nakloniť, no skrátka, neveštilo to nič dobré, hlavne sme to nemali odskúšané.. Najviac som bola znepokojná z Adinka, ktorý je na hraničnej váhe 10 kg plus mínus a jeho hrudník je cez 50 cm... Nakoniec to vystrelilo fajn, sehrgut sa našťastie nekonal, aj keď som s tým na 50% rátala a koledovala si :-)

Fakt je, že som nečakala 8 dlhosrstých štandardov, respektíve som čakala iný pomer dlhosrstých, možno viac trpaslíkov, ale aj tých bolo len 4 a jeden králik, ktorý to mal zjavne najjednoduchšie. Ale aj to sa stáva a aj my sme zažili byť sám bez konkurencie. Takže toľko k číslu.  Takže schizofrénia fungovala v plnom prúde, no ale naša loptoška, ktorá vie naozaj krásne chodiť aj bez parečku aj tri štyri kolá stále s veľkou energiou a radosťou- dostala tabulečku s jednotkou :) jupíí.

Horšie to bolo už u Adinka, ktorý v pracovnej triede dostal celkom bez problémov V1,  CAC,  ale očividne to bol najväčší, najchlapskejší  a najsuverejnejší chlapec a najviac výrazný. Výrazný môže znamenať dobre ale aj zle. Ale za V1-CAC sme boli veľmi spokojní a vďační.

Ale obzrúc sa na sobotu, kde Debbie fandila naozaj skupina ( nie skupinka) ľudí potleskom! a Adovi držali palce, to hovorí za veľa. Pre nás je aj toto výhra.

Takže skúsenosť krásna, a ja verím, že Nemecko pokoríme tak, ako sa na Adinka patrí. Musím však priznať, štandardy boli pekné a sympatické, Myslím, že krajšie ako stretávam v našich končinách. Všetky dostali výbornú. Myslím, že právom. Ľutujem, že sme neostali aj nedeľu ale niekedy menej je viac :-)