Pes - zrkadlo človeka ?
Pri stretávaní sa s inými psami, najmä na výstave, ale aj na prechádzkach smerom pole - Dunaj, kde sa nás venčí pár kúskov štvornožčov aj dvojnožcov, zisťujem stále viac, že pes je odrazom majiteľa. Pozorujem to už dlhší čas a naozaj z mojích vnemov si dovolím tvrdiť, že aký pán taký pes. Doma sa pozerám teraz už do dvoch zrkadiel a napriek tomu, že je každý jazvečík iný, gró v nich je rovnaké akoby cez kopírak. Bude to nami. Našim vplyvom, našou láskou, naším karhaním, ich učením, ich vnímaním a prefíkanosťou. Koľko majiteľ do psíka investuje, toľko sa mu vráti. Teraz čisto emočne, psychicky a výchovne. Nie mamonársky drahými obojkami alebo stravou. To je druhotné ale tiež čiastočne dôležité.
Myslím, si tiež, že starostlivosť o psa, jeho pravidelný pohyb, dodávanie mu sebadôvery, považovanie ho za rovnocenného člena rodiny, obojstranné vyžarovanie a vyžadovanie pochopenia a úcty, kvalitná strava ( ani veľa ani málo) robia zo psa psa. Sama vidím, ako ma pes nepriamo kopíruje a tiež viem, keď sa nezadarí najmä na skúškach, je to z veľkej väčšiny aj môj problém a moje vnímanie skúšky ako človeka, nie ako psa. Presne, čo cítim ja, čo by som na skúškach nespravila a opačne, presne takto to vníma Adinko. Presne ako mi niekedy nechce ísť norovať na skúške - presne tak myslím aj ja, že by som do betónovej smradľavej tmavej umelej diery nešla. A čo sa nestane? Adinko sa na mňa pozrie pohľadom: "Do betónovej smradľavej tmavej umelej diery nejdem".
Môžem mu to vyčítať? Potom ideme do poľa, kúsok od nášho domu, kde je jazvečia nora a kto prvý do nej skoro každý deň vletí so štekotom ?? Ten, čo by do umelej nerád.. Preto viem, že nie je nepracant, len má sem tam svoj názor na veci umelého charakteru. Natur je natur :-) Detto oplôtok na diviaky , kde som nadšená pustila divocha a chcela, aby bol besný a uštekaný a zároveň pozorný,opatrný s odstupom. Neriešila som, že by sa mu niečo mohlo stať. A aký bol? Pán dokonalý. Presne ako som očakávala. Je to rovnako aj s výstavami, chlapcovi verím, že sa predvedie, a on vie, že to dlho trvať nebude a urobí mi radosť a tešíme sa spolu. Nech to dopadne akokoľvek. Vždy rodina pokope a spolu. Či na výstave, na skúške, na dovolenke, na dvore, na návšteve. To pes chápe a vie a cíti. A čo je úplne dôležité, Debbie je Adinko v dievčenskom prevedení. Malá klučka s vlastným uceleným názorom. Na svet, na mačky!!!, na jedlo, na ľudí, na votrelcov, na vtáky, na nehybridné autá ( sú jediné , na ktoré naše jazvečíky neštekajú, hold- EKO psi :-).
Tiež som presvedčená, že vývin psíka, jeho postoj a reč tela sa dá veľmi dobre ovplyvniť viacerými faktormi. Verím tomu, že jedného a toho istého psa, keby mali mať možnosť dvaja úplne rôzni majitelia, ten pes bude celkom iný. Tiež naše zvieratká dostávajú len stravu určenú pre nich. Nič zbytočne "človečie" , žiadne koláče , žiadne zbytky ani žiadne prejedačky a hladovky. Všetko musí byť vyvážené. Veľa pohybu, aby svalčeky stále pracovali, ideálne v dvojke jamníkov :-)
Vidím to a je mi to často krát ľúto, keď zviera chodí smutne, so sklonenou hlavou, priklopeným chvostom a cítiť z neho smútok a ťažkú podradenosť. A často krát majú ľudia o svojom psovi vysokú miensku a nevidia svet zvonku očami pozorovateľov :-( Prajem všetkým psíkom na svete dobrých a milujúcich majiteľov, život psíka je pomerne krátky na to, aby sme ho neprežili čo najkrajšie a najviac s najväčšou láskou, ako sa len dá. Bude Vám/ nám to vrátené dvojnásobne.