Poriadok a čakanie na jar.

Dnes som trošku upratala na "Adinkovej" webstránke a vtisla sem maličkú Debbie. Či výstavnú alebo nie, zaslúži si rovnakým dielom zmienku a memorovanie spomienok a zážitkov, ktoré plynú rýchlosťou svetla a je ich neúrekom. Večery sú dlhé a chladné a tak si do kalendára vpisujem výstavy a skúšky ( najmä klubové) , len-tak nezáväzne, keby niečo :-) A samozrejme ako tomu bolo pri Adinkovi aj vek v mesiacoch, kedy a kam, opäť keby niečo :-)

Nemám rada január, február. Je to čakanie na jar, ale nekonečné čakanie. Sú to mesiace, cez ktoré toho človek veľa nenarobí, poväčšine aj počasie nie je zimné ako zimné, je skôr aprílovo novembrové a človek nevie, čo na seba, čo so sebou, kam a či príde zablatený, upršaný, premrznutý alebo inak -ný, natý, ičitý :-) Ešteže tým jamníkom je celkom jedno, kedy si ponaháňajú mačky a vyštekajú psov za plotom, alebo či sa vrátia z prechádzky blatosrstí, hladní, či počas svetla alebo či potme. V tom je asi zásadný rozdiel medzi "nami a nimi". Čo je ale parádne zo strany tejto J-ZOO :-) ( jazvečiaZOO), pretože aspoň u nás doma nie sú výkyvy nálad, alebo nechcenie ísť von počas zimy alebo dažďa.. Jednoducho obojok = zážitky v čase a nečase a napamätám si žiaden jazvečí štrajk ne-ísť na prechádzku. Skôr štrajk opačným smerom k bránke, to už sa volá prikrádanie a špekulácie, ako odvrátiť pozornosť a prejsť rýchlo okolo domu bez povšimnutia a druhé kolo :-)

To isté je v strave. Totálne nevyberavé zvieratká, vďačné a večne hladné a presviedčajúce osobu, ktorá nepodávala "raňajky a večeru" , že by bolo vhodné repete, lebo oni vlastne ani jesť nedostali. Klamú až sú ryšaví :-) 

Tak toľko k tým malým tvorom, ktorí  nám robia život úžasným, farebným, skromným, veselým a veru aj tvrdohlavým.

V sobotu 17. januára bude mať nás polofrancúzik narodeniny. Nechce sa mi veriť, že ten čas tak rýchlo plynie a malý Adinko je malý už len vzrastom. Tri roky ubehli veľmi rýchlo a zároveň sme prežili nádherné roky, plné super zážitkov, nových poznatkov a vžili sa do inej dimenzie - výstav, skúšok, " jazvečíkológie". Aby "osláv" nebolo málo, Debbinka 19. januára prekročí vek šteniatka a stáva sa z nej "dorast" :-) a Do tretice, náš Dalibor bude mať 20. januára meniny, takže ruka hore raz a packa dva :-)

Adinko - vďaka nemu sme trošku rýchlejšie rozbehli stavbu domu a vymenili pre nás bytové väzenie za slobodu domčeka.  Vďaka nemu, sme spoznali veľa ľudi prostredníctvom FB a následne aj naživo na výstavach a skúškach. Vďaka nemu sme osobne zistili, že veľa ľudí je fajn a veľa ľudí je aj menej fajn :-) ale musím skonštatovať, že jazvečíky sú fajnéé všetky :-) Všetky zážitky sa spájajú s "NÍM" a všetko sa točí väčšinou okolo" neho.

A tak prajem, aj keď je to ešte relatívne ďaleko, krásnu jar, pokosenú trávu, stromy, ktoré sa začínajú zelenať, kvitnúce jarné kvety, žlté narcisy, žlté hyacinty, predlžujúci sa deň, posedenie na terase, sadenie zeleniny, šantenie jazvečíkov pri západe slnka na poli, a všetky bežné činnosti a vnemy, ktoré sa kúpiť chválabohu nedajú. Ktoré sú dostupné len v prírode a sú na prídel a so vstupenkou s heslom Jazvečík.