Úvaha, pohlavie jazvečíka

Raz, keď som v noci nemohla spať, rozmýšľala som, prečo sme striktne vždy chceli "chlapca" psa. Prečo nie fenku. Áno, fenka sa hára. Ale všetko je riešiteľné. Dnes sa na to pozerám inak. Pôvodne sme chceli druhého psa k Marleymu s inou krvou. Mali sme vyhliadnutého psa, šteňa, z veľmi slušnej zahraničnej chovnej stanice. Priznám sa, 800 km a cena pomerne vysoká nás neodrádzali. Čím som ale staršia a viac doma v oblasti papierových jazvečíkov, čím viac počúvam a nehovorím, vnímam príbehy a postrehy ľudí, som si odôvodnila tento "drahý špás" tým, že ani cena a ani zvučné meno CHS mi nazaručujú zdravotný stav psa na chovnosť. Nemusí mať všetky zuby, nemusí mať poľovné predpoklady, nemusí byť OK po zdravotnej stránke. Potom čo? Samozrejme milovať ho budeme všetkými dvadsiatimi. To je so zárukou. Na to, ale nemusím cestovať na sever. Je pravda, že je možné zobrať si psíka po dlhšom čase niekoľko mesačného so všetkými náležitosťami a teda výstavného. Ale nemať od 8 týždňov prístup k takému krásnemu miniatúrnemu stvoreniu, tak za cenu spĺňania exteriérovej chovnosti to nestojí. To musíme prežiť od malička, pre nás by to nebolo plnohodnotné aj za cenu spomínaného rizika.

Takže nakoniec, keďže Marley kryl veľmi peknú kvalitnú fenku po všetkých stránkach, rozhodli sme sa nechať si "jeho krv", chlapca. No čo čert nechcel a mňa teda "naschvály neopúšťajú" , narodilo sa dámske kvarteto. Fakt som bola z toho mimo. Aj som si poplakala. Tak zámer nevyšiel, asi to tak malo byť, s tým som žila. Chodili sme pozorovať malé krásne, podľa nás veľmi vydarené šteniatka, a jedno najmenšie - bolo to stále na vážkach - vraj asi ostane nám. Teda nám štyrom :-) Debbienka má dva domovy zatiaľ a myslím, že sa má teda kráľovsky. Stále ma mátalo, že je to "dievča", ale postupne som začala rozmýšľať nad tým, prečo nie? Prečo by sme mali mať Adinkovho syna? Aby ho každý porovnával? Aj my? Neverím, že by bol úpešnejší na výstavnom poli, a takto je to lepšie. U Debbie nám je to jedno. Je to dievča, niečo nové, nečakáme od nej veľa, nech je prirodzená, pre nás je už teraz najkrajšia fenečka na svete a ako bude-nebude fungovať na výstavách, to neriešime. NIk ju nebude porovnávať, ani my nie. Samozrejme nás teší, že má po rodičoch zatiaľ krásne exteriérové vlohy, ale je to mrňousek , skoro hodnotiť. Takže nakoniec nás teší, že máme Marlejku a nie Marley II. A verím, že naše plány s touto krásnou slečnou budem môcť o rok zhodnotiť tak ako mám v predstavách a plánoch. Ak nie, hlavne nech je zdravá spolu s Marleym, šťastná, veselá, bláznivá, ryšavá a nás ľúbiaca vrtuľníčka.