Výročník, alebo 1095 dní štvornohej (ne)predvídateľnej radosti.

Jar 2012. Dvadsiaty-tretí marec. Dovolenka už tri dni vopred, my vychystaní, nachystaní a pripravení prijať nového, plnohodnotného člena rodiny. Vystavaný pevný plot natretý na béžový , nový trávnik, nový plotik ryšavý vo farbe jazvečíka, nová búdka, ryšavá samozrejme, nová "zimná záhradka" pred búdkou využívana najmä počas dažďa, granule dachshund-puppy kúpené, gumové prasiatko so zvukom naozaj prasiatka, lanko, dve deky, duo miska na vodu a ham-ham, podložky na prebaľovanie, prevozná klietka, bydielko s motívom psích paciek  a kopec iných aj nezmyslov, len aby naše vyše 9 týždňové adoptívne čosi, čo sme milovali ďaleko predtým, než sa u nás zabýval, aby sa mal kráľovsky. A to sme ešte netušili, že on naozaj šľachtic a kráľ kopca na Vŕbovej ulici v jednej dedinke bude. Tak hrdo sme si ho niesli domov, ľahli k nemu a obdivovali. Pozerali z výšky ( alebo skôr z "nížky" :-) na neho, na ten minichlpatý chotárovský zázrak, ktorý  bol kľudný len do večera. Potom to na nás rozbalil a prekvapoval svojou drzosťou, papuľnatosťou, krásou, vymyslenými akciami, gúľaním očí bez pohybu hlavy, tak ako to vedia len jazvečíkovia, pažravosťou, prefíkanosťou, hravosťou a inou  - osťou :-)  kosťou :-) .  Veľmi smiešno-milé ospravedlňujúce bolo, keď išiel na "záchod" na chodbu na prebaľovaciu plienku, predné nožičky už na nej, ale jeho dlhé telíčko mu končilo ďaaaleko za plienkou a tak mláčka vždy trafila koniec plienky-začiatok dlažby. A chlapec sa s radosťou pozeral, ako nám robí radosť a pýtal si piškótku za dobre učinený skutok :-) Samozrejme, že ju dostal. Nemohol predsa za to, že plienka bola krátka :-)

Rástol a my s ním, učil sa a my sme boli jeho žiaci, navzájom sme si dopĺňali informácie. Dnes je to trojročný krásny pevný osvalený obľúbený chlpatý, stále uštekaný a papuľnatý maxišampión s francúzsko-slovensko-poľskými koreňmi s vlastným názorom na svet, na mačky, na operence, na poštára, na líšku a vôbec na všetko.. Chodiaci lexikón, ktorý všade bol, a všetko vie, už len nás presvedčiť, že je to pravda :-) a tak si na pomoc "urobil" druhú kópiu , aby nás o tých všetkých pozitívach presviedčali dvaja, 4 oči, a osem paciniek .. Fascinuje ma jeho kľudné niekoľko-sekundové uprené pozeranie do očí, v ktorých už vidím dospelého psa so zábleskom šibalstva, alebo sťažnosť na Agátku, alebo vysielanie signálu na spracovanie jeho požiadavky o sušenú smradľavú rybu, ktorú mi hneď ukáže presne, kam treba ísť zobrať,prípadne mi ukáže "topánky na šnurovanie", čo je znak - ide sa do poľo-lesa.  Najlepšie všetko naraz :-)  A ja samozrejme poslúchnem. Kto by odolal medovníčkovi ? 

LOVE HIM. and HER.